Hipoterapia - liečba pomocou koňa, je v súčastnej dobe pomerne často spomínaný pojem. Ide o veľmi účinnú terapiu s veľmi širokou oblasťou pôsobenia, ktorá využíva komplexné liečebné pôsobenie koňa na človeka, ale len v prípade, že ju vykonáva vyškolený terapeut, na odbornej úrovni. Hipoterapia ako celok v sebe spája 3 základné zložky, od ktorých sa odvíja aj indikačná oblasť pôsobenia.
Z pohľadu praktického vykonávania delíme hipoterapiu na tri základné zložky:
- hiporehabilitáciu (HR)
- pedagogicko-psychologické jazdenie (PPJ)
- športové jazdenie postihnutých (ŠJP)
Hiporehabilitácia - je súčasť hipoterapie, ktorá využíva jedinečné liečebné pôsobenie kroku koňa v rehabilitačnom procese. Zameraná je predovšetkým na ovplyvnenie telesnej stránky človeka. Jej základom je zlepšovanie a udržiavanie pohybových schopností pacienta, na podklade neustáleho sa prispôsobovania pohybu koňa, posilnenie svalstva, zlepšenie chôdze a držania tela. Hiporehabilitácia sa zaraďuje medzi proprioceptívne neuromuskulárne facilitačné metódy. Sú to metódy, ktoré využívajú predovšetkým podnety pôsobiace z periférie organizmu a tak cielene ovplyvňujú postihnuté funkcie organizmu. Ich úlohou je správne ovplyvniť utlmené alebo poškodené funkcie ľudského organizmu a kliesniť cestu správnej funkcii.
Pedagogicko-psychologické jazdenie - sa zakladá na vytvorení priateľského respektívne partnerského vzťahu dieťaťa a koňa. Kôň tu pôsobí ako výrazný motivačný činiteľ, prostredníctvom ktorého sa terapeut snaží podporovať a rozvíjať nedostatkovú oblasť, prípadne využíva prirodzené reakcie koňa na tlmenie nežiadúcich aktivít u dieťaťa. Kôň sám o sebe (ako bytosť) a pocity z jazdy sú pre dieťa také výrazné, že dieťa si zväčša pôsobenie terapeuta vôbec neuvedomuje.
Športové jazdenie postihnutých - v dlhodobom aspekte môže hiporehabilitácia alebo PPJ prerásť podľa záujmu klienta do športovej formy. Vtedy sa z pacienta stáva jazdec a orientuje sa väčšou mierou na športový výkon. Je veľmi dobrou formou k udržaniu optimálneho zdravotného stavu postihnutého, zlepšuje jeho kvalitu života. Má výrazne psychologicko-sociálne pôsobenie. Podporuje sebavedomie a tým lepšie zaradenie postihnutého do spoločnosti.
