Autor: A. Jenčíková,
Pracovisko: FRO NsP Milosrdní bratia, spol. s r.o., Bratislava

Súhrn
Sledovali sme vplyv HT na pohybový systém u 10 pacientov s recidivujúcimi dorzalgiami (4 pacienti s idiopatickou skoliózou, 6 s chybným držaním tela) vo veku 24 – 30 rokov. Pacienti absolvovali 14 HT jednotiek po 20 min, 2x týždenne. HT sme indikovali ako súčasť rehabilitačného programu, avšak počas HT 6 pacientov neabsolvovalo komplexnú rehabilitáciu, 4 chodili (už pred HT) dlhodobo a nepravidelne do posilňovne.
Pacientov sme vyšetrili klinicky, HT hodnotiacim testom a v rámci objektivizácie vplyvu HT na zlepšenie postúry aj stabilometricky - tu sme zistili štatisticky významný rozdiel v celkovej ploche statokinezigramu pred a po HT pri postoji so zatvorenými očami na molitane, ako aj zlepšenie sledovaných parametrov v ďalších vyšetrovaných situáciách. Efekt HT sa prejavil na optimalizácii držania tela, výraznom zlepšení svalovej dysbalancie (úprava skrátenia, zlepšenie tonusu a svalovej sily paravertebrálneho svalstva, flexorov trupu, svalstva dolných končatín,
zväčšenie interkondylického indexu priemerne o 5 cm), na úprave nesprávnych pohybových stereotypov (aj stereotypu dýchania), zlepšení koordinácie pohybov a stability (test v podpore kľačmo na kontralaterálnom kolene a dlani), ústupe subjektívnych ťažkostí, významný bol aj pozitívny vplyv na psychiku pacientov.

Kľúčové slová: Hiporehabilitácia – hipoterapia – dorzalgia - stabilometria

Pozitívny vplyv jazdy na koni na fyzickú kondíciu bol známy už v 8. storočí pred n. l. Dnes patrí hipoterapia k uznávaným
komplexným liečebným rehabilitačným metódam. Zaraďuje sa k proprioceptívnym neuromuskulárnym facilitačným (PNF)
metódam. Pôsobením pre HT špecifických prvkov PNF (krok koňa, rytmické prenášanie pohybových stimulov, neprogramovaný
bioenergoinformačný prenos z poľa zvieraťa na pacienta atď.) a nešpecifických prvkov (vplyv tepla, taktilné kožné podnety,
hlboké posturálne reflexy šijové a bedrové, cvičenie proti odporu atď.) hipoterapia veľmi účinne ovplyvňuje pohybový systém.

Vplyv HT na pohybový systém
Krok koňa je podobný bipedálnej chôdzi človeka skríženým pohybovým vzorcom. Vzniká pri ňom asi 110 pohybových stimulov
za minútu v 3 rovinách – sagitálnej, frontálnej a vertikálnej. Pacient je “príjemca” rytmických trojdimenzionálnych (3D)
pohybových stimulov, ktoré sa prenášajú cez panvu pacienta na jeho chrbticu, svalstvo trupu, plecia a hlavu, s prirodzeným
súhybom horných končatín. Súčasne CNS dostáva účinný impulz na prebudovanie a tvorbu nových stereotypov a pohybových
vzorcov.
Najefektívnejší prenos 3D pohybových stimulov z konského chrbta na pacienta je pri korektnom sede pacienta. Korektný sed je
veľmi podobný sedu Bruggerovmu a sedu Mandalovmu, ktoré sa preferujú z hľadiska prevencie a liečby bolestí chrbta. Pri HT
ide vlastne o “dynamický Bruggerov sed”.
Chrbtica je pri korektnom sede napriamená. V korektnom sede s rukami položenými na stehnách dochádza k pohybovým
synergiám typu uzavretých reťazcov, pri ktorých sa aktivuje hlboké autochtónne svalstvo. Pri striedavom poklesávaní panvy
pacienta do lateroflexie sa stimulujú a excentrickou kontrakciou sa posilňujú najmä monosegmentálne mm. rotatores a mm.
multifidi, ktoré majú kľúčovú úlohu pri segmentálnej stabilizácii chrbtice. (Rothaupt, D., Laser, T., Zeigler, H.: Liečebné jazdenie ako forma liečby pre stabilizáciu driekovej chrbtice. Rehabilitácia, 28. , 1995, č. 3, s. 150 - 153).
Keďže autochtónne svalstvo je oblasťou s množstvom proprioceptorov (najmä v krížovej a krčnej oblasti), jeho aktiváciou sa
zlepšuje aj proprioceptívna aferentácia z tejto oblasti. Okrem toho sú stimulované proprioceptory vo všetkých svaloch, z oblastí
kĺbov a šliach, ako aj exterocepcia zo sedacej oblasti, stehien a lýtok.
Pri HT sa uplatňuje tak izometrický, ako aj excentrický typ cvičenia, ktorý pozitívne vplýva na väzivovú strómu kĺbov a tak
zlepšuje väzivovo - kĺbovú stabilitu. V kroku koňa zodpovedá zaťaženie v segmente L5/S1 optimálnemu sedu, mení sa, a tým sa zlepšujú trofické pomery v oblasti intervertertebrálneho disku (Rothaupt, 1995).
Pozitívny vplyv na svalstvo panvového dna, bránicu a m. transversus abdominis môžeme využiť na edukáciu správneho
stereotypu dýchania.

SÚBOR A METÓDY
Vlastné skúsenosti s hiporehabilitáciou u pacientov s vertebrogénnymi ťažkosťami
Sledovali sme súbor 10 pacientov s recidivujúcimi dorzalgiami. HT sme indikovali ako súčasť rehabilitačného programu (spolu
s LTV a školou chrbta), ale pre určitú „non-compliance“ pacientov na pravidelné cvičenie neabsolvovalo počas HT 6 pacientov
komplexnú rehabilitáciu, ďalší 4 pacienti chodili (už pred HT) dlhodobo a nepravidelne do posilňovne. HT absolvovali všetci
pacienti po prvýkrát, fyzikálnu liečbu sme počas HT nepodávali.

Charakteristika súboru:
- Súbor tvorilo 10 pacientov, vo veku od 24 do 30 rokov, s priemerným vekom 27 rokov, 4 muži a 6 žien.
- V súbore boli pacienti:
4 s idiopatickou skoliózou (pod 20°podľa Cobba),
6 s chybným držaním tela (z toho 2 pac. s hypermobilným syndrómom, 1 pac. s protrúziou lumbálneho disku, t. č. stabilizovaný stav).
- U všetkých bola prítomná dorzalgia, všetci mali nadmernú statickú záťaž.
- Všetci pacienti boli t.č. bez neurologickej symptomatológie, bez známok poruchy vestibulárneho aparátu (podľa orientačného
vyšetrenia).
- 4 boli nešportovci, 6 rekreační športovci, 1 pacientka v minulosti krátko rekreačne jazdila na koni.
- Všetci v minulosti viackrát absolvovali komplexnú rehabilitačnú liečbu.
Pacienti boli pred začiatkom a po ukončení HT vyšetrení: klinicky, HT hodnotiacim testom (čiastočne upraveným), testom
verbálnej škály pocitu pohody, rtg (len pred začiatkom), stabilometricky.
Pacienti absolvovali priemerne 14 hipoterapeutických jednotiek (HTj), 2x týždenne, po 20 minút. Mali sme k dispozícii 2 kone.
Používali sme deku, madlá, výnimočne sme museli použiť sedlo z technických príčin.
Terapeutický cieľ u všetkých pacientov bol zlepšiť (upraviť) chybné držanie tela, upraviť svalovú dysbalanciu, ovplyvniť
subjektívne príznaky, predovšetkým bolesť.
Krátkodobý hipoterapeutický plán obsahoval nácvik a udržanie korektného sedu v stoji a v kroku koňa, spočiatku s madlami.
V dlhodobom programe sme sa zamerali na udržanie postúry (korektného sedu) aj pri chôdzi po malom kruhu, v nepravidelnom smere, cez kavalety, pri zmene rytmu a rýchlosti kroku koňa.
Osobitne pri pacientoch so skoliózou sme sa sústredili na správnu stranu kroku koňa v malom kruhu (pacient bol otočený
konvexitou smerom do kruhu). Pre posilnenie proprioceptívnej a vestibulárnej zložky vnímania polohy tela sme zaradili aj
korektný sed so zatvorenými očami. Súčasťou každej HTj bolo polohovanie na chrbte koňa, priečne aj pozdĺžne.
V úvode HTj sme spočiatku u niektorých pacientov využili aj korekčné polohy a jednoduché (nie švihové) cviky, s cieľom
dosiahnuť uvoľnenie (aj psychické) a následne dosiahnuť korektný sed. Pri neskorších HTj sme u niektorých pacientov dosiahli
uvoľnenie krátkodobým klusom. Vlastná liečebná fáza prebiehala v kroku koňa. Pacient sedel v korektnom sede s rukami
položenými na stehnách. Individuálne sme zaraďovali kontralaterálny a priečny sed, ako aj relaxačné polohy, najobľúbenejšia
bola poloha na bruchu priečne cez chrbát koňa.

VÝSLEDKY
Interkondylický index - vzdialenosť mediálnych kondylov femuru v cm, pri maximálnej abdukcii v bedrových kĺboch (BK)
(pasívnej i aktívnej) v ľahu na chrbte. Odráža tonus adduktorov BK a čiastočne flexorov kolenných kĺbov (KK). Index sme
vyšetrovali pri aktívnej abdukcii v BK:
- pri 90° flexii v BK a 90° flexii v KK sa zväčšil u 9 pacientov, v priemere sa hodnota zväčšila o 5 cm,
- pri extendovaných BK sa zväčšil u 10 pacientov, v priemere o 6 cm.
Abdukcia v bedrovom kĺbe: Hodnoty na začiatku HT boli v rozmedzí 35°- 40°, na konci HT boli 40°- 45°. Rozsah pohybu
v oboch BK sa u všetkých pacientov zväčšil v priemere o 6° (v rozmedzí od 5° do 10°). Rozsah abdukcie v BK bol na začiatku
u 8 pacientov nesymetrický (s rozdielom v abdukcii medzi ľavým a pravým BK do 5°), na konci HT bol nesymetrický len u 4
pacientov.
Hipoterapiu hodnotiaci test, čiastočne upravený (Test, uverejnený v knihe Hollý, K., Hornáček, K.: Hipoterapia – liečba pomocou
koňa, Bratislava: TC IMA, SHA, ZTPM, 1998, s.166, sme prispôsobili vzhľadom na charakteristiku pacientov súboru). Jednotlivé
parametre sa zlepšili o 1 až 4 stupne.
Skúšky na posúdenie globálnej funkčnej pohyblivosti chrbtice:
Podľa týchto skúšok sa funkčná pohyblivosť chrbtice u všetkých pacientov zlepšila. Thomayerovu skúšku sme vyšetrovali pri
vystretých kolenách. Zlepšenie v priemere sme zaznamenali do našich tabuliek.
Obvody stehna: Merané 10 cm nad patellou: u všetkých pacientov sa zväčšili v priemere o 1,5 cm. Merané 15 cm nad patellou:
u všetkých pacientov sa zväčšili v priemere o 2 cm.
Vyšetrenie niektorých najčastejšie skrátených svalov: Po HT došlo k úprave najmä u paravertebrálnych svalov, flexorov trupu,
flexorov kolena a adduktorov stehna, m. quadriceps femoris a m. tensor fasciae latae, ale aj m. pectoralis major. Skrátenie hornej
1/3 trapézových svalov a m.levator scapulae sa u 5 pacientov upravilo, u 5 pacientov pretrvávalo.
Skrátenie niektorých svalov nebolo symetrické, pre prehľadnosť tabuľky neuvádzame stranové rozdiely. (Sval sme zaznačili ako
skrátený aj pri jednostrannom skrátení.)
Vyšetrenie svalovej sily fukčným svalovým testom podľa Jandu: Vyšetrili sme extenzory trupu, priamy brušný sval a šikmé
brušné svaly, m. gluteus maximus a extenzory bedrového kĺbu.
Svalová sila vyšetrovaných svalov sa u všetkých pacientov zlepšila, alebo ostala rovnaká (st. 4 sv. t.). Výsledky sú uvedené v tab.
7. M. gluteus maximus a extenzory bedrového kĺbu pre malé rozdiely pred a po HT ( st . 4 – 5 sv. t. u všetkých pacientov )
v tabuľke neuvádzame.
Pohybové stereotypy
Stereotyp predklonu: Na začiatku HT nesprávny u 4 pacientov, po HT u všetkých pacientov správny.
Stereotyp extenzie v bedrovom kĺbe na začiatku nesprávny u 4, po HT nesprávny u 1 pacienta. ( Pozorovali sme predčasné
zapájanie kontralaterálnych extenzorov trupu, ktoré u 1 pacienta bolo naznačené aj po skončení HT. )
Stereotyp abdukcie v bedrovom kĺbe na začiatku HT nesprávny u 3, po HT porucha u 1 pacienta. ( U všetkých troch pacientov
bol viac alebo menej vyznačený tzv. tenzorový mechanizmus, s miernou flexiou v bedrovom aj kolennom kĺbe a naznačenou
extrarotáciou v bedrovom kĺbe. )
Stereotyp dýchania: Porucha stereotypu dýchania bola na začiatku HT prítomná u 3 pacientok ( horný typ dýchania), u 2 došlo
k úplnej úprave, u 1 k čiastočnému zlepšeniu.
Koordinačné testy:
Stoj na 1 DK (30 sek): U všetkých pacientov sa zlepšila po HT stabilita stoja na 1 DK
( sledovaný počet dostúpnutí na pokrčenú končatinu a súhyby HK).
Koordinačne náročná horizontálna poloha v podpore kľačmo na kontralaterálnom kolene a dlani (10 s): Pred HT ju zvládli 6, po
HT všetci 10 pacienti.
Stabilometria:
Vplyv hipoterapie na postúru sme hodnotili aj metódou počítačovej stabilometrie. Zaznamenávaním zmien miesta pôsobenia
výslednice oporných síl človeka ( COP - Centre of Pressure ) môžeme objektivizovať vizuálne hodnotenie stability vzpriameného
postoja. Vyšetrenie sme realizovali v Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV v Bratislave (ÚPNF SAV). Stabilometricky
boli pred a po HT vyšetrení 8 pacienti v týchto situáciách pri vzpriamenom postoji:
- s otvorenými očami ( pacient fixuje zrakom tmavý bod o priemere 3 cm vo vzdialenosti 2 m pred ním na bielom podklade )
- so zatvorenými očami
- so zatvorenými očami a na 10 cm hrubom molitane položenom na platni stabilometra
- so záklonom hlavy a zatvorenými očami
- postoj na ľavej nohe so zatvorenými očami
- postoj na pravej nohe so zatvorenými očami
Meranie v každej situácii trvalo 50 sekúnd.
Postoj na ľavej alebo pravej nohe sme modifikovali – pacient mal zľahka položenú špičku opačnej nohy na podložke
s inštrukciou neopierať sa o ňu. (Tento spôsob sme zvolili preto, že v literatúre uvádzaný normálny čas, koľko človek vydrží
stáť na jednej DK bez došľapovania na druhú DK je 30 s, a naše merania trvali 50 s, ako aj vzhľadom na predchádzajúce
vyšetrenia postoja na 1 DK u pacientov v súbore.)

Sledovali sme parametre, ktoré charakterizujú celkovú stabilitu vzpriameného postoja nezávisle od smeru výchyliek tela: LI (line integral), (mm) - dĺžka krivky statokinezigramu, TA (total area), (mm2) - celková plocha statokinezigramu, RMS (mm) - stredná kvadratická odchýlka stabilogramov (Hlavačka F., Kundrát J., Križková M., 1990).
Výsledky sme štatisticky hodnotili dvojvýberovým párovým t - testom na strednú hodnotu, s hladinou významnosti alfa = 0,05.
Porovnávali sme aj priemerné smerodajné odchýlky pred a po HT pre jednotlivé parametre, pomocou štatistických tabuliek. Zistili sme štatisticky významný rozdiel vo veľkosti celkovej plochy statokinezigramu pred HT a po HT v situáciách: so zatvorenými očami a na molitane so zatvorenými očami (alfa = 0,5).
Hodnoty sledovaných parametrov boli po HT u všetkých pacientov menšie ( t. j. lepšie ) v situáciách: postoj s otvorenými očami, so zatvorenými očami, so záklonom hlavy a zatvorenými očami, na molitane so zatvorenými očami.
Podľa 7 - stupňovej verbálnej škály pocitu pohody ( Hornáček, 1995) hodnotili svoj stav na začiatku HT ako nie veľmi dobrý 2
pacienti, ako “tak stredne” 4 pacienti, ako dosť dobrý 4 pacienti. Na konci HT svoj stav ako veľmi dobrý 9 pacienti, ako dobrý 1
pacient. (Stupne škály: veľmi dobre – dobre – dosť dobre – tak stredne – nie veľmi dobre – zle – veľmi zle.)
Priebeh HT pacienti subjektívne hodnotili kladne, po skončení HT udávali ústup bolestí alebo výrazné zmiernenie a zníženie
častosti dorzalgie.
Efekt HT sa prejavil na zlepšení - optimalizácii celkového držania tela, výraznom zlepšení svalovej dysbalancie, zlepšením až
úpravou nesprávnych pohybových stereotypov, zlepšením stability a koordinácie pohybov. Významný bol aj pozitívny vplyv na
psychiku pacientov.

DISKUSIA
Hiporehabilitácia je terapeuticky veľmi účinná rehabilitačná metóda, ktorá pôsobí pozitívne vo všetkých fázach dlhodobej
rehabilitácie aj u pacientov s vertebrogénnymi ťažkosťami a obohacuje ju o mnoho špecifík. Už samotný kontakt s koňom,
možnosť sedieť a ísť na koni, ako aj prostredie, v ktorom sa HT vykonáva, je pre pacienta veľmi atraktívne a neporovnateľné
s cvičením napr. v telocvični. Na držanie tela pôsobia aj psychogénne faktory, preto je u týchto pacientov významný aj pozitívny
vplyv HT na psychiku. Často sa udávajú zásadné rozdiely vo vnímaní HT a iných rehabilitačných metód samotným pacientom:
1. HT nie je „nudné, únavné a nezáživné“ cvičenie v telocvični.
2. „Kôň nemá o terapeutických povinnostiach žiadne povedomie“ ( Véle, 1995), preto sa s ním musí zaobchádzať korektne,
nemožno ho oklamať, byť k nemu hostilný, nespolupracovať s ním.
Indikačná oblasť HT v rámci vertebrogénnych ochorení nie je uzavretá. Práce niektorých autorov opisujú výborné výsledky HT
u pacientov s ostechondrózou chrbtice, ale aj krátko po operácii hernie disku v L oblasti, hoci u týchto pacientov sa HT
považovala za kontraindikovanú ( Rothaupt, Rukhadze ).
V našom súbore 10 pacientov sme do HT jednotky zaradili aj korektný sed so zatvorenými očami na posilnenie proprioceptívnej a vestibulárnej zložky vnímania polohy tela. 2 pacientky nemali s touto situáciou žiadne ťažkosti, 8 pacientov malo spočiatku výraznejší pocit nestability, čo sa prejavilo pevným zovretím madiel, zvýraznením Th kyfózy, “zhrbením”. Neskôr sa na túto situáciu 7 pacienti adaptovali, svoje pocity charakterizovali ako lepšie precítenie vlastného tela a rytmického pohybu.

1 pacientka tolerovala zatvorenie očí len v sede na sedle, zrejme pre pocit lepšej stability sedu.
Na uvoľnenie strnulého držania panvy - podmieneného psychicky - sa nám osvedčil asi dvojminútový priečny sed alebo
“naklusanie” koňa v úvodnej fáze - v závislosti od typu koňa.
V rámci objektivizácie vplyvu HT na postúru sme zvolili metódu počítačovej stabilometrie, pričom sme sledovali stabilitu postoja
v rôznych situáciách.
Za najdôležitejšie môžeme považovať zlepšenie postoja na molitane. Vtedy je “vyradená” zraková aferentácia a minimalizovaná propriocepcia z nôh a okolia členkov. Pacient je tak „odkázaný“ na vestibulárny aparát a propriocepciu najmä z LS a C oblasti chrbtice. Keďže sme u pacientov nezistili poruchu funkcie vestibulárneho aparátu, predpokladáme zlepšenie najmä propriocepcie z oblasti hlbokých autochtónnych svalov (aj keď zlepšenie vestibulárnej aferentácie nemôžeme vylúčiť).
Hoci porovnanie niektorých parametrov nevykazovalo štatistickú významnosť, po hipoterapii boli u všetkých pacientov hodnoty
sledovaných parametrov takmer vo všetkých vyšetrovaných situáciách lepšie, z čoho usudzujeme na zlepšenie stability postúry.
Validitu výsledkov pri modifikovanom postoji na jednej DK s naznačenou oporou o špičku druhej nohy považujeme za
nevýpovednú: pri tomto vyšetrení je dôležité, aby sa pacient pri kontrolnom meraní postavil na dosku stabilometra presne tým
istým spôsobom ako pri prvom meraní, čo napriek upozorneniu vyšetrujúceho niektorí pacienti nedodržali.
Odchýlky od štandardných podmienok boli minimalizované inštruktážou pacienta, jednotlivé výsledky však ovplyvnili najmä
psychické faktory, ktoré neboli voluntárne ovplyvniteľné.
Počas merania sa potvrdilo, že po asi 10 sek. dochádza k čiastočnej adaptácii na zmenené podmienky a po uplynutí asi 30 sek sa zväčšuje predozadná aj stranová výchylka a spomaľuje rýchlosť vyrovnávania týchto výchyliek. (Varěka, I.: Posturální stabilita, Rehabilitace a fyzikální lekařství, č.4, 2002, s. 115 – 129 ).

Na základe zhodnotenia našich výsledkov vyšetrení je možné predpokladať pozitívny vplyv HT v liečbe dorzalgií. Aj keď sme
HT neindikovali ako monoterapiu, prakticky všetci pacienti nášho súboru absolvovali len HT, a to s dobrými výsledkami. (Všetci
poznali zásady školy chrbta, otázne bolo ich praktické uplatňovanie v období pred HT.) Po ukončení HT začali pravidelne doma
cvičiť a snažia sa dôsledne dodržiavať zásady školy chrbta.
Na prevenciu a liečbu dorzalgií je potrebná motivácia k dodržiavať zásady školy chrbta, pravidelné domáce cvičenie, rekreačné
športovanie, a dôležitá je aj psychická relaxácia a celková psychohygiena. Aj z tohto hľadiska by sme chceli zdôrazniť, že HT je
silne motivujúca a kladne psychologicky pôsobiaca metóda.
Z 10 pacientov sa štyria rozhodli po absolvovaní HT pokračovať- teraz už v rekreačnom jazdení, 2 pacientky pokračujú
v hipoterapii, v budúcnosti je možné sponzorstvo koňa pre HT vďaka niektorým pacientom.

ZÁVER
V súlade s dostupnými literárnymi údajmi a na základe nášho klinického pozorovania a dosiahnutých výsledkov usudzujeme, že hiporehabilitácia vykonávaná 2x týždenne po 20 minút, v trvaní dvoch mesiacov, je pri dodržaní indikačných kritérií účinnou
liečebnou metódou u pacientov s dorzalgiou, a to aj ako sólová terapia, alebo v kombinácii s inými fyziatricko - rehabilitačnými
metódami. Predpokladáme, že v kombinácii s inými metódami je pôsobenie HT u týchto pacientov efektívnejšie.
HT významne obohacuje terapeutické možnosti rehabilitácie u pacientov s vertebrogénnymi ťažkosťami a je dôležitá v rámci
sekundárnej prevencie. Rozšírenie HT v oblasti primárnej prevencie by určite znamenalo zníženie výskytu dorzalgií v súčasnej
populácii.

Literatúra
1. BENETINOVÁ, J.: Hipoterapia a jej význam v liečbe pacientov s následkami po kraniocerebrálnych poraneniach a poraneniach miechy.
Rehabilitácia, 2000, č. 2, s. 99 - 105
2. BENS, D.: Biofeedback and hippotherapy, from the bobathconcept, as hippotherapy with congenital hemiparesis. Zborník prednášok, 11.
medzinárodný hipoterapeutický kongres v Budapešti, 2003, s. 34
3. BLERY, M.: The Effects of Therapeutic Horseback Riding on Balance. Scientific Journal, 1994
4. BOUGARD, P.: Rehabilitation of the trunk postural tone through horseriding. Zborník prednášok, 11. medzinárodný hipoterapeutický kongres
v Budapešti, 2003
5. ČEPÍKOVÁ, M. - GULÁNOVÁ, M. - HORNÁČEK, K. - PORUBCOVÁ, N.: Využitie nestabilnej plošiny v rehabilitácii. Rehabilitácia, 1999, č.
4, s. 228 - 230
6. ČEPÍKOVÁ, M.: Kompenzačné mechanizmy pri fixovaných posturálnych poruchách osového aparátu. Rehabilitácia, 2000, č. 2, s. 85 - 87
7. ĎATELOVÁ, A. - ORÍŠEK, P. - MIKULÁŠ, J.: Naše skúsenosti s hipoterapiou. Zborník prednášok zo 4. celoslovenského hipoterapeutického
seminára v kúpeľoch Číž, 1998
8. DENISENKOV, A.: Stabilometria is a valuable and reliable source of information in the process of the hippotherapy results evaluation.
Zborník prednášok, 11. medzinárodný hipoterapeutický kongres v Budapešti, 2003, s. 20
9. GROLICHOVÁ, J. - MAYER, M. - ELFMARK, M. - JANURA, M.: Některé rovnovážné kontroly vzpřímeného stoje fixací krční páteře -
posturografické studie. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2000, č. 4, s. 149 - 154
10. GÚTH, A.: Propedeutika v rehabilitácii, Bratislava, LIEČREH GÚTH, 1994, 182 s.
11. GÚTH, A. a kol.: Vyšetrovacie a liečebné metodiky pre fyzioterapeutov, Bratislava, LIEČREH GÚTH, 1998, 448 s.
12. CHAJDIAK, J.: Štatistika v exceli, Bratislava, Statis 2002
13. JANDA, V.: Funkční svalový test. Praha, Grada Publishing 1996
14. JANDA, V.: Základy kliniky funkčních hybních poruch. Brno, Ústav pro vdělávání SZP 1982
15. HANUŠOVSKÁ, D.: Možnosti objektivizácie účinkov hipoterapie v rámci rehabilitácie pohybového systému. Rehabilitácia, 1995, č. 3, s. 165 -
169
16. HAVLÍČKOVÁ, L.: Význam excentrické kontrakce pro posturu. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1999, č. 1, s. 9 - 14
17. HERMANOVÁ, H.: Cílené využití koně ve fyzioterapii a psychoterapii. Zborník prednášok zo 4. celoslovenského hipoterapeutického seminára
v kúpeľoch Číž, 1998
18. HLAVAČKA, F. - KUDRÁT, J. - KRÍŽKOVÁ, M. - BAČOVÁ, E.: Fyziologické rozsahy hodnôt parametrov stabilometrického vyšetrenia
vzpriameného postoja vyhodnocovaného počítačom, Československá neurologie a neurochirurgie, 1990, č. 2, s. 53 - 86
19. HOLLÝ, K. - HORNÁČEK, K.: Hipoterapia - Liečba pomocou koňa. Bratislava, NOC - ZTPM 1998
20. HORNÁČEK, K.: Pôsobenie hipoterapie , Prednáška, Kurz HT, Bratislava 2003
21. HORÁČEK, O.: Svalové oslabení u radikulárního syndromu a poruchy stability. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2002, č. 2, s. 52 - 55
22. HORNÁČEK, K. - GÚTH, A.: Marcus Aurélius, Ľudovít Štúr a Hipoterapia. Rehabilitácia, 1996, č. 3, s. 182 - 183
23. HORNÁČEK, K.: Bazálne, no opomínané faktory ovplyvňujúce postúru pri hipoterapii. 6. celoslovenská hipporehabilitačná konferencia,
kúpele Číž, 2003
24. HORNÁČEK, K. - THURZOVÁ, E.: Dynamizácia sedu - prevencia bolesti chrbta. Rehabilitácia, 1998, č. 3, s. 136 - 139
25. JANDA, V.: Ke vztahúm mezi strukturálními a funkčními změnami pohybového systému. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1999, č. 1, s. 6 - 8
26. JANURA, M. - MÍKOVÁ, M.: Využití biomechaniky v kineziologii. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2003, č. 1, s. 30 - 33
27. JANURA, M. - DVOŘÁKOVÁ, T.: Využitie biomechanických metód v hipoterapii. 6. celoslovenská hipporehabilitačná konferencia, Kúpele
Číž, 2003
28. JENČÍKOVÁ, A. - LEŽOVIČOVÁ, H. - HORŇÁČEK, K. - HLAVAČKA, F.: Hipoterapia a možnosti jej objektivizácie pomocou stabilometrie u
ľudí s poruchou postúry. 6. celoslovenská hipporehabilitačná konferencia, Kúpele Číž, 2003
29. KAGARLITSKY, O.: Relation between kinesi and hippotherapy. Zborník prednášok, 11. medzinárodný hipoterapeutický kongres v Budapešti,
2003, s. 42
30. KLIK, J.: Psychoterapeutické principy v prúběhu hiporehabilitace. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1995, č. 4, s. 179 - 180
31. KOUDELKA, M. - ŽÁK, R. - ŠTIAVNICKÝ, Z.: Možnosti objektivizácie v hipporehabilitácii. Rehabilitácia, 2001, č. 2, s. 106 - 110
32. KOUDELKA, M. - ŽÁK, R.: Využitie pododynamometrie v rehabilitácii. Rehabilitácia, 1998, č. 3, s. 155 - 162
33. KULICHOVÁ, J. - BOSWART, J.: Zhodnocení výsledkú terapeutického ježdění u skupiny pacientú s dětskou mozkovou obrnou pomocí
stabilografie. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1995, č. 4, s. 172 - 175
34. KULICHOVÁ, J. - ZENKLOVÁ, J.: Vliv aktivní jízdy na koni pod vedením lékaře na vadné držení těla dětí a mládeže. Rehabilitace a fyzikální
lékařství, 1995, č. 4, s. 176 – 178
35. KULICHOVÁ, J. a kolektív autorov: Hipporehabilitace. Praha, Tiskárny Dr. Eduard Grégr a syn, s.r.o., 1995
36. LEWIT, K.: Vztah struktury a funkce v pohybové soustavě. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2000, č. 3, s. 99 - 101
37. LEWIT, K.: Rehabilitace u bolestivých poruch pohybové soustavy - 1. časť. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2001, č. 4, s. 139 - 151
38. LEWIT, K.: Rehabilitace u bolestivých poruch pohybové soustavy. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2001, č. 1, s. 4 – 17
39. LEWIT, K.: Manipulační léčba v rámci léčebné rehabilitace. Praha, NaDAS 1990
40. LEJSKOVÁ, V. - LEJSKA, M.: Vestibulární rehabilitace. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1999, č. 4, s. 125 - 130
41. LISÝ, L.: Poruchy funkcie paravertebrálnych svalov a možnosti ich elektrofyziologickej diagnostiky. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1996,
č. 4, s. 141 – 144
42. LINC, R.: Náuka o pohybe. Martin, Osveta 1993
43. NOVÁKOVÁ, H. - TICHÝ, M. - ŤUPA, F.: Problematika využití posturografie v kineziologii. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2001, č. 2, s.
65 - 69
44. NOVÁKOVÁ, H. - TICHÝ, M. - ŤUPA, F.: Porovnání parametrú stabilometrie a tvarových změn zad v souvislosti s mobilizací kostrče.
Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1998, č. 4, s. 155 – 157
45. PFEIFFER, J.: Facilitační metody v léčebné rehabilitaci. Praha, Avicenum 1976
46. ROTHAUPT, D. - LASER, T. - ZIEGLER, H.: Liečebné jazdenie ako zvláštna forma liečby pre stabilizáciu svalstva driekovej chrbtice.
Rehabilitácia, 1995, č. 3, s. 150 - 153
47. ROTHAUPT, D. - LASER, T. - ZIEGLER, H.: Hipoterapia a jej miesto v rehabilitácii. Rehabilitácia, 1996, č. 3, s. 150 - 153
48. RUKHADZE, M. - TSVERAVA, D. - LORIA, M.: Hippotherapy in prevention of neurological syndromes of osteochondrose of spine. Zborník
prednášok, 11. medzinárodný hipoterapeutický kongres v Budapešti, 2003
49. SCHURGEROVÁ, E. - PAVÚK, M. - ŠALAMUNOVÁ, K.: Viscerovertebrálne vzťahy a manipulačná liečba. Rehabilitácia, 1997, č. 4, s. 221 -
225
50. SOCHOVÁ, V.: Skoliózy u detí a mladistvých a rehabilitačné možnosti ich liečby. Rehabilitácia, 2002, č. 4, s. 212 - 231
51. SOJÁKOVÁ, M.: Lateralita a jej vplyv na posturálnu terapiu u mladých športovcov. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2003, č. 1, s. 47 - 49
52. ŠALING, M. - KOPRDOVÁ, I. - HRUBÝ, M. - HLAVAČKA, F.: Kvantitatívne hodnotenie porúch vzpriameného postoja metódou
stabilometrie, Československá neurologie a neurochirurgie, 1991, č. 1, s. 54 - 86
53. THURZOVÁ, E.: Svalová bolesť a telesné cvičenia, Rehabilitácia. 1995, č. 4, s. 212 - 216
54. TUMOVÁ, J.: Ověření vlivu pohybového programu na zlepšení stability u starších osob pomocí posturografie. Rehabilitace a fyzikální
lékařství, 2002, č. 3, s. 100 - 104
55. VAŘEKA, I.: Posturální stabilita. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 2002, č. 4, s. 115 – 129
56. VARSIK, P.: Repetitórium špeciálnej neurológie II.časť, 1., Lipt. Mikuláš,TLM, 1995, s.172
57. VÉLE, F.: Kineziologie pro klinickou praxi. Praha, Grada/Avicenum, 1997, s. 271
58. VELICKÁ, E. - SLOVÁČKOVÁ, L. - TOŠNEROVÁ, V.: Centrální mozkové poruchy a stabilografická plošina. Rehabilitace a fyzikální
lékařství, 2000, č. 2, s. 57 - 59
60. WATAKABE, M.: Biomechanical analysis of therapeutic effects of horseback riding. Zborník prednášok, 11. medzinárodný hipoterapeutický
kongres v Budapešti, 2003, s. 19
61. ZAHRÁDKA, L.: Hipoterapie - ujasnění pojmu. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1995, č. 4, s. 166 - 167
62. ZAHRÁDKA, L. - MARKOVÁ, K. - KNĚZOVÁ, J. - MAŠKOVÁ, L.: Pokus o objektivní zhodnocení hipoterapeutické léčby dětí postižených
mozkovou obrnou. Rehabilitace a fyzikální lékařství, 1995, č. 4, s. 168 – 171
63. ŽÁK, R. - KOUDELKA, M. - BABIRÁD, J. - SOJÁKOVÁ, M. - CHLEBOVIČ, Š.: Pododynamometria - meranie dôsledkov pohybových aktivít
organizmu. Slovenský lekár, 1993, č. 1 - 2, s. 36 - 45
64. ŽÁK, R. - SZABÓOVÁ, J.: Metodická príprava hipoterapie v PJK Číž. Zborník prednášok zo 4. celoslovenského hipoterapeutického seminára
v kúpeľoch Číž, 1998
Internet:
www.sha.sk, 25. 6. 2003
www.equinespas.com, 2. 7. 2003
www.narha.com, 2. 7. 2003
www.nceft.org, 2. 7. 2003
www.catra.net, 2. 7. 2003
www.horsewhisperer.com, 2. 7. 2003
Adresa autorky: A. J., FRO Milosrdní bratia, s.r.o., Bratislava