logo    SHA     

»
Para jazdecké disciplíny: Paradrezúra

Para jazdecké disciplíny: Paradrezúra.

V rámci odbornej zóny, som sa rozhodla pripraviť si pre všetkých záujemcov o športové jazdenie postihnutých mini seriál, v ktorom by som im postupe chcela predstaviť jednotlivé jazdecké, športové disciplíny. Ako prvú, som si vybrala paradrezúru. Práve v nej mala totiž SR už dva krát zastúpenie na LPH. (Konkrétne, na LPH 2008 v Pekingu a LPH 2016, v Riu , vďaka našej reprezentantke Mgr. Kataríne Jobbágyovej) a viaceré ďalšie úspechy, napríklad na poli špeciálnych olympiád.

Najskôr by som rada uviedla niektoré fakty, z histórie tejto disciplíny. Ide o samostatné vedenie koňa jazdcom v sedle, v základoch je zhodná s drezúrou. Jazdí sa v obdĺžniku, s rozmermi  20x40 m, pre vyššie súťaže 20x60 m. Jazdci sa v ňom orientujú podľa písmen, ktoré im ohraničujú vykonávanie jednotlivých cvikov, predpísaných, v rámci drezúrnej/paradrezúrnej úlohy- viď obrázok nižšie. Priaznivé účinky jazdenia na koni, sú známe už od staroveku, ale počiatky paradrezúry, sa datujú až do dvadsiateho storočia. Za zakladajúcu osobnosť tejto športovej disciplíny, sa považuje dánska jazdkyňa Lis Hartel. Od útleho detstva, sa venovala drezúre. Ako mladá prekonala Poliomyelitídu, známejšiu pod názvom Detská obrna, (často zamieňaná s DMO), následkom ktorej zostala ochrnutá od kolien nadol. Napriek tomu, však dokázala získať dve individuálne strieborné medaily, na LOH 1952 v Helsinkách a LOH 1954, Štokholme. Až do svojej smrti, v roku 2009, sa aktívne venovala propagácii jazdeckých aktivít, pre ľudí s postihnutím.  Iniciovala tiež vznik a rozvoj modernej koncepcie hipoterapeutických centier. V zahraničí je táto disciplína na vyššej úrovni, než na Slovensku. Organizujú sa viaceré druhy súťaží, od regionálnych pretekov, cez národné majstrovstvá, až po ME, MS a paralympijské súťaže. (Rozdeľuje sa aj podľa náročnosti  úloh, na stupne, od Z, až do Grand prix, rovnako, ako drezúra.)

Jazdci sú v paradrezúre rozdelení do skupín, podľa závažnosti a rozsahu ich postihnutia. Jednotlivé skupiny majú potom pridelené povolené kompenzačné pomôcky. Tie sa zapisujú do tzv. Karty jazdca a väčšinou zostávajú v platnosti, počas celej kariéry jazdca. Ten musí, ak chce súťažiť, najprv absolvovať takzvaný Novice test, teda zajazdiť predpísanú paradrezúrnu úlohu, pri ktorej mu vyškolený lekár, prípadne fyzioterapeut- klasifikátor, presne určí povolené pomôcky. (Môžu to byť rôzne úchytky, fixačné remene, fixačné pásky, špeciálne upravené oťaže, kontrastne upravené písmená v drezúrnom obdĺžniku, zvukový signalizátor a podobne.)

Orientačný prehľad klasifikačných skupín:

I a skupina: súťažia v nej jazdci s najťažším hendikepom, veľmi obmedzenou funkčnosťou všetkých štyroch končatín, ťažké poruchy koordinácie pohybu a rovnováhy, ťažké deformity, ťažká spasticita, paréza, vozíčkari.

Náročnosť úloh: krok, vo voľnej zostave (kür), sú povolené práca na dvoch stopách a klus.

 

I b skupina: znížená funkcia všetkých štyroch končatín, poruchy koordinácie pohybu a rovnováhy, výrazne obmedzený pohyb a ovládanie panvy, paraplegici, chýbajúce dve končatiny, napr. noha a ruka na rovnakej strane apod.

 

Náročnosť úloh: krok, klus, vo voľnej zostave (kür), je povolená práca na dvoch stopách.

 

II. skupina: ťažké postihnutie končatín, na rovnakej strane tela, chýbajúce obe dolné končatiny, vozíčkar s dobrou koordináciou trupu atď.

Náročnosť úloh: krok, klus, vo voľnej zostave (kür), je povolený cval.

 

III. skupina: nevidiaci, B 1: chýbajúce obe horné končatiny, chýbajúca jedna noha, kýpeť menší, ako 10 cm, ľahšie poruchy koordinácie pohybu a rovnováhy.

 

Náročnosť úloh: krok, klus, cval, práca na dvoch stopách, (klasická drezúra, stupňa Z, až L), vo voľnej zostave (kür), sú povolené: práca na dvoch stopách vo všetkých chodoch, preskoky v cvale.

 

IV. skupina: chýbajúca dolná končatina, kýpeť dlhší, než 10 cm, celá horná končatina, zvyšky zraku, B 2 apod.

 

Náročnosť úloh: drezúra stupňa Z, až L, náročné prvky/cviky, okrem piaffy, pasáže a celej piruety, v cvale.

 

Doplnkové podmienky: Úbor – Rajtky bielej alebo krémovej farby, biela košeľa, viazanka, čierne, alebo tmavomodré sako /frak, cylinder, trojbodová prilba, čižmy, - presný- pravidlá SJF

Hodnotenie: Stupnica od 0 do 10, 10- vynikajúci 0 nepredvedený cvik.

Jazdec musí patriť pod subjekt, registrovaný SJF.

 

Podmienky pre koňa:

-Vek minimálne 6 rokov

-Licencia SJF

-Platné očkovanie

- Registráciu FEI, na 1 kalendárny rok

Výkonnosť: pre skupiny I a, I b II, minimálne „Z“ drezúru, s výsledkom minimálne: 55 % a pre skupiny III a IV, minimálne „L“ drezúru, s výsledkom minimálne: 52 %. Nemusí sa dokazovať každý rok znovu.

Len by som chcela dodať, že od 1.1.2017, sa podľa   pravidiel  FEI upravujú názvy  klasifikačných skupín v tom zmysle ,že skupina Ia,  bude skupina I., skupina Ib bude II, sk.II – III, sa zmení, zlúčia sa v nej skupiny III - IV a skupina IV, bude skupina V. Profily skupín, by však  mali zostať rovnaké.

 

V krátkosti sme si teda predstavili paradrezúru. Nabudúce si priblížime ďalšiu para jazdeckú disciplínu: paravoltíž.

Zdroj:

http://www.klubkvitek.estranky.cz/clanky/paradrezura.html

Mgr. Paula Postihačová

 

 

 

 

 

YTczMGVlN