Para jazdecké disciplíny : Paravoltíž
V ďalšej časti nášho mini seriálu, si predstavíme ďalšiu para jazdeckú disciplínu: paravoltíž. Ide o vykonávanie gymnastických cvikov rôznej náročnosti, niekedy hraničiacich až s akrobaciou a umením, na neosedlanom koni. Kôň má na sebe namiesto sedla prikrývku z molitanu, potiahnutého látkou - deku, ochranný pás a voltížny obrušník- tzv. madlá. Cvičí sa, koni, ktorý sa pohybuje v 20 m kruhu. Koňa vedie lonžér. V základoch, je zhodná, s klasickou voltížou. Ide tiež o pomerne mladú disciplínu, hoci aj jej počiatky siahajú až do čias antického Grécka. Zachovali sa rôzne maľby, zobrazujúce akýsi druh tanca na konskom chrbte. V stredoveku dokonca slúžila, ako jazdecká príprava rytierov. Tí vďaka nej získali v sedle potrebnú obratnosť a rýchlosť, ktorú využili pri odrážaní útokov súpera. Cvičila sa aj v Sokole. Je výborná aj na nácvik rovnováhy, zlepšenie koordinácie pohybu a celkových pohybových schopností, nácvik správneho sedu a držania tela a podobne. Práve kvôli jej vyššie vymenovaným pozitívnym vlastnostiam, sa postupne začala využívať práve ako terapeutický prostriedok, pre klientov s telesným, mentálnym alebo kombinovaným postihnutím. Od klasickej voltíže sa odlišuje najmä v tom, že jej pravidlá, (pozri napríklad):
http://www.cjf.cz/files/stranky/dokumenty/pravidla/Paravolti%C5%BE-pravidla%202016_%209.5.2016.pdf
sú upravené, podľa jednotlivých stupňov postihnutia cvičencov. Cvičenci môžu mať aj dopomoc, v rôznej miere. Cvičí sa v kategóriách jednotlivcov, dvojíc a/alebo skupín, najčastejšie v kroku a kluse, iba zriedkavo v cvale. Súťaže sú buď jedno, alebo dvojkolové. Pozostávajú z povinnej zostavy: upaženie, lastovička v kľaku, upaženie v kľaku, malý mlyn, (prednožkou- preložením nohy cez madlo, do bočného, dámskeho sedu, preložením nohy cez zadok koňa do kontra sedu, v kontra sede predšvih, spojenie nôh na zadku koňa a otočenie sa naspäť, proti smeru hodinových ručičiek), zášvih- ľah na koňa švihom, so spojením nôh, na zadku koňa, zášvih do bočného- dámskeho sedu a zoskok. Do voľnej zostavy, sa zaraďujú po konzultácii s trénerom cviky, rôznej náročnosti, tzv. dynamické, prípadne statické, silové alebo švihové, podľa aktuálnych schopností a zdravotnej dispozície cvičenca. Vždy platí zásada, že tréning by mal prispievať k zlepšeniu zdravotného stavu cvičenca, preto je potrebné tréning konzultovať aj s odborníkom, fyzioterapeutom, prípadne rehabilitačným lekárom. Na zvýraznenie umeleckého dojmu, sa vyberá aj vhodná hudba, ktorá by mala so zostavou korešpondovať. Úbor cvičenca- pozri pravidlá. Podľa stupňa postihnutia, sa cvičenci delia aj do kategórií. Tu je ich zoznam:
ZO- chorí a zdravotne oslabení
MTH- zmiešané postihnutie
TMP- ťažký mentálny postih, ( so schopnosťou aspoň čiastočne spolupracovať)
SMP- stredný mentálny postih
LMP- ľahký mentálny postih
TPP- ťažký telesný postih, vozíčkari, ťažká spasticita
STP- stredný telený postih
LTP- ľahký telesný postih.
Cviky sa hodnotia podľa stupňa ich náročnosti a predvedenia, podobne, ako pri gymnastike, na stupnici od 0, do 10, pričom 0 znamená nepredvedený cvik a 10 vynikajúce predvenie cviku. Cviky sa tiež bodovo hodnotia, podľa ich náročnosti a násobia sa aj koeficientom, určeným podľa stupňa postihnutia cvičenca. Výsledok sa sčíta a konečná známka, rozhoduje o umiestnení sa cvičenca v súťaži. Preteky sa organizujú na lokálnej, aj národnej úrovni MSR, súčasť špeciálnych olympiád, nie je v programe LPH.
Paravoltíž je aj vhodnou formou trávenia voľného času. Vďaka tejto úžasnej disciplíne, získajú cvičenci väčšie sebavedomie, pocit dôvery vo vlastné sily a schopnosti a chuť neustále posúvať svoje limity a skúšať niečo nové. A to je pre človeka s postihnutím nesmierne dôležité.
V ďalšej časti mini seriálu, si predstavíme disciplínu parawestern.
Zdroje :
http://www.cjf.cz/files/stranky/dokumenty/pravidla/Paravolti%C5%BE-pravidla%202016_%209.5.2016.pdf
Mgr. Paula Postihačová
